Čím to je, že sa aj v tejto modernej dobe nájdu ľudia, ktorých fascinujú americkí Indiáni, sibírski Tuvínci či starí Kelti a ich duchovné praktiky? Možno preto, že cítime, ako sa naša vlastná civilizácia dostala do slepej uličky. Prírodné národy žijú alebo v minulosti žili drsným a nepohodlným spôsobom, no zároveň v rovnováhe s prírodou, svojimi blízkymi a sebou samým.
1. Šamani a šamanisti
Možno preto, že múdrosť týchto kultúr obsahuje niečo základné, všeľudské, čo hlboko zasahuje našu vlastnú ľudskú prapodstatu. Niečo, čo nikdy nevyjde z módy, hoci je to tak prastaré. Tak ako nikdy nevyjdú z módy ľudové rozprávky, ktoré v sebe, mimochodom, mnoho šamanských prvkov obsahujú. Ale o podobnosti rozprávok a takzvaných šamanských ciest si viac povieme v tretej časti.
Záujem o duchovnosť a spirituálne techniky domorodých kmeňov pritom nie je veľmi starý. Etnológovia, antropológovia či psychológovia sa nimi systematickejšie zaoberajú od 60. rokov minulého storočia. Keďže z ich pohľadu mali učenia pôvodných kmeňov z rôznych častí planéty mnoho spoločných prvkov, vložili ich do jedného chlievika, ktorý označili nálepkou „šamanizmus“. Odvodeninou od sibírskeho slova „šaman“, ktoré znamená „ten, ktorý vidí v tme“. Svojich kmeňových mudrcov, i keď ich nazývali rôznymi menami, však mali prírodné národy všade. My ich dnes všetkých označujeme ako šamanov.
Šaman bol človek, ktorý v sebe spájal všetku múdrosť svojej kultúry. Liečiteľ, psychológ, veštec, sudca, duchovný vodca, vedec, učiteľ, rozprávač, šoumen v jednej osobe. Niekto, kto sa rozpráva s duchmi, od ktorých získava užitočné informácie. Kanál, cez ktorý pôsobia duchovné sily, uzdravujú a nastoľujú rovnováhu tam kde treba. Aby sa človek mohol stať šamanom, musel ho už v útlom veku vziať do učenia kmeňový šaman, ktorý si z neho vychoval svojho nástupcu. V útlom veku preto, že také učenie mohlo trvať aj dvadsať – tridsať rokov.
Sponzor www stránek
Niektorí bieli vedci sa sami stávali žiakmi pôvodných šamanov, ktorí im však určite nesprostredkovali všetko, čo vedeli. Myslím, že dôvod, prečo vôbec súhlasili s odovzdávaním týchto poznatkov, bol jednoduchý. Ako predstavitelia väčšinovej civilizácie, ktorá veľmi ublížila Matke Zemi i sebe samej, sme túto múdrosť potrebovali, aby sme mohli začať svoje chyby naprávať.
I tá časť poznatkov, ktorá bola odovzdaná, je dostatočná na to, aby s ich pomocou začal jedinec nastoľovať rovnováhu najprv v svojom vlastnom živote, potom v svojej rodine a komunite a neskôr dokázal prispieť k liečeniu celého systému. Tí bieli vedci, ktorí sa tieto veci od starých šamanov naučili, ich pretavili do novodobých šamanských techník, prispôsobených možnostiam moderného človeka. Potom ich začali šíriť cez šamanské kurzy a semináre.
Absolventi takýchto kurzov sa niekedy povýšene sami označujú za šamanov (tejto neskromnosti som sa v minulosti dopúšťal aj ja). Rozdiel medzi človekom, praktizujúcim šamanské techniky a skutočným šamanov je však asi taký, ako medzi cvičencom jogy a indickým svätým mužom. Ja osobne dávam prednosť slovu „šamanista“. Šaman je majstrom svojho remesla, ja som taký šamanský tovariš, zaoberám sa týmto umením od roku 1998, aj to s prestávkami.
V ďalších troch častiach seriálu sa vám pokúsim aspoň v základných črtách priblížiť, ako taký šamanista pracuje. Nabudúce to bude o práci s duchmi prírody.
Autor: Marián Benka, článěk převzat z www: www.cez-okno.net
