Keď sa Indiánom narodilo bábätko, rodičia ho zaniesli do lesa a predstavili ho celej rodine: mame Zemi, starému otcovi Slnku, bratom a sestrám zvieratám a rastlinám. Pre nás je to metafora, pre domorodcov samozrejmá realita. Vnímanie sveta v šamanských kultúrach je animistické. Všetko má svojho ducha, všetko je živou bytosťou a každá živá bytosť je príbuzný.
Možno si z hodín literatúry pamätáte na básnický obraz personifikáciu, ktorá podľa definície „prisudzuje neživým veciam vlastnosti živých bytostí“. Napríklad: slniečko sa usmialo, dážď spieval. Z pohľadu prírodných kultúr je personifikácia nezmysel, pretože nič také ako neživá vec neexistuje. A najväčším nezmyslom je pojem „neživá príroda“, ktorý nás učili na hodinách geológie. Kamene sú podľa domorodcov najstaršími a najmúdrejšími bytosťami na planéte, akurát ich životné tempo je v porovnaní s tým ľudským značne spomalené. Pri mnohých šamanských technikách sa pracuje práve s kameňmi alebo kamennými kruhmi.
Partner www stránek
Svojho ducha má nielen každé zviera, každá rastlina a každý kameň, ale aj každá rieka, každá hora, každý les a každý kraj. Každá bytosť je preto posvätná. Človek môže ukončiť jej život pre svoje nevyhnutné potreby. Napríklad zastreliť jeleňa, aby sa najedol jeho mäsa, z jeho kože si ušil oblečenie, použil ju na šamanský bubon a z jeho kostí si vyrobil pracovné náradie. Alebo zoťať strom, aby si z jeho dreva postavil príbytok. Považovalo sa však za samozrejmé, ukončiť život len toľkým bytostiam, koľko nevyhnutne treba. A všetky tieto bytosti predtým rituálne poprosiť o odpustenie. Drancovanie prírody vo veľkom, ako sa to deje v našej kultúre, je pre prírodné kultúry svätokrádež.
Každý člen prírodného kmeňa dokáže byť do určitej miery v kontakte s prírodnými bytosťami a ich duchmi. Šamani sú v tom experti. Ak chcú napríklad zistiť, či je nejaká rastlina jedovatá alebo či sa dá použiť pri liečení, opýtajú sa jej ducha. Moderní šamanisti môžu pomocou kontaktu s prírodnými bytosťami načerpať silu, riešiť svoje osobné problémy a hľadať znamenia, ktoré im poskytnú nápovede k ich životným otázkam.
Môžete sa napríklad spojiť s dušou stromu a položiť jej otázku. Odpoveďou môže byť výrazná myšlienka, ktorá sa odrazu objaví vo vašej hlave. Môže ňou byť aj nečakaná udalosť, ktorá sa stane vo vašom okolí. Zo stromu padne halúzka rovno k vašim nohám, kúsok od vás prebehne srnka… Možno sa vám zdá divné, že strom odpovie „prebehnutím srnky“. Tu však nekomunikujete s fyzickou rastlinou, ale s jej duchom, ktorý nemá hranice a vy ani netušíte, čo všetko dokáže ovplyvniť.
Odpoveďou by mala byť myšlienka či udalosť, ktorá vás nečakane zaujme, ktorá vo vás vyvolá silné vnútorné pocity (či už príjemné alebo nepríjemné). Ak napríklad uvidíte padajúci list a rozplače vás to, mohla by to byť súčasť odpovede. Odpoveď sa totiž môže skladať aj z viacerých úkazov alebo znamení. Ak ste sa pýtali na váš problém, všetky znamenia by ste si mali zapamätať alebo zapísať, rozmýšľať o nich, meditovať na ne… Súvislosť medzi nimi a vašim problémom vám totiž nemusí byť hneď jasná.
Ja som pred pár rokmi napísal voľne šíriteľnú príručku cvičení pre duchovné spojenie s prírodou Posvätná bytosť Strom. Ak chcete, môžete mi napísať na marianbenka@gmail.com a pošlem vám ju. Nabudúce si povieme o šamanských cestách do duchovnej reality.
Autor: Marián Benka, článěk převzat z www: www.cez-okno.net
